Historia našej dediny

Veľké Slemence ,

je starodávna maďarksá dedina, ktorá leží na východnej strane Východoslovenskej roviny.
Prvá písomná správa pochádza z roku 1332.
V 14-tom storočí dedina patrí viacerím zemianským rodinám. V pápežskom daňovom súpise meno dediny je v podobe Zelmench.
V roku 1427 dedina patrí Selmenchcovcom.
V roku 1461 dedinu volajú Egyházas-zelmencz (Cirkevný zelmenc) po kostole v dedine.

Vlastníci dediny

v 1439 rodina Pike,
v 1444 rodina Nyárádi,
od roku 1478 rodina Szécsi je vlastníkom dediny.
V roku 1538 je zemepanským majetkom so 4-mi dvormi.
V roku 1550 medzi majiteľmi sú zemepáni Csapy Ferenc, starší a mladší Sós Györgya spolu so svojou neskoršou vdovou Hosszúmezey György. Počet dvorov vtedy je 12.
V roku 1555 majiteľmi sú Hosszúmezey Benedek a Viczmándy Ferenc.
V roku 1567 v dedine sú 4 dvory a 6 želiarov.
V roku 1600 je majetkom Istvána Darkóczyho so 34 domami.
Od roku 1662je majtkom vicegenrála Zsigmonda Pethőa.
V roku 1696 v dedine žije 12 poddaných, 1 želliar.
V roku 1720 žije v dedine 11 poddaných, 2 želiari a 1 taxová domácnosť.
Dedina v 18 storočí patrí štátnej pokladnice.
Pred rokom 1848 tu má ststok barón Balassa Antalnak.
V roku 1870v dedine žiej 602 osôb, obyvatelia žijú z poľnohospodárskej výroby.

po roku 1918 patrí Československu.
Medzi rokmi 1938 – 44 bol pripojený k Maďarsku.
v roku 1945 zase ju pripoja k Československu a po vojnovej úprave hraníc cez dedinu prechádza "Sovietsko - Československá" hranica, čo rozdelí dediny Malé a Veľké Slemence.
Táto skutočnosť bola odstránená 23 decembra roku 2005, keď otvorili hraničný prechod medzi dvoma dedinami.

v dedine žilo 606 osôb, k dedine patrí 997 ha pozemku.
v dedine je 9 ročná základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, čo postavili v rokoh 1950. Je tu aj grécko-katolický kostol, čo bolo postavené v roku 1822 v klasicistickom štýle. Kostol reformovanej cirkvy bol postavený v roku 1822 v klasickom štýle.

© Webmester